SKRBLOG

10 dotazů před cestou na Slovensko: Vlakem po Slovensku zdarma, slevové karty a tipy na výlet

Pondělí, 27. květen 2019, Michal Pavelka

Požádali jsme Kláru Badinkovou ze Zahraničního zastoupení cestovního ruchu Slovenské republiky o zodpovězení několika otázek souvisejících s nastávající turistickou sezónou. Navazujeme tak na náš článek o Chorvatsku.

10 dotazů před cestou na Slovensko | © Pixabay.com

1 Slovensko je v posledních letech po Chorvatsku nejdůležitější českou prázdninovou destinací. Míří do Vysokých i Nízkých Tater, do Slovenského ráje. Rozšířila se nějak za poslední rok síť dálnic?

V minulom roku sa neotvorili nové diaľničné úseky, ale rok 2018 bol z pohľadu ministerstva dopravy rokom súťaží, pretože na to, aby sme mohli diaľnice stavať, potrebujeme projekty najprv pripraviť.

Podarilo sa vypísať tendre na nové diaľničné úseky ako aj rôzne stupne projektovej dokumentácie. Okrem informácií z oficiálnej webstránky môžete získať informácie o cestách na CestnaSpol.sk/aktuality.

2 Dálniční známky fungují na Slovensku jinak než v Česku. Já mám sice osobní zkušenost z loňského roku, ale připomeňte našim čtenářům, jak si co nejefektivněji známku obstarat. Případně jaké jsou sankce a časové možnosti.

Zahraničných turistov by sme chceli upozorniť na to, že Slovensko má elektronický systém výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest.

Povinnosť úhrady diaľničnej známky pred užívaním vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v Slovenskej republike sa vo všeobecnosti vzťahuje na motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony. Poplatok za diaľničnú známku je viazaný na určité časové obdobie bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť, resp. počet jázd. V Slovenskej republike sú v platnosti diaľničné známky s ročnou, 30-dňovou alebo s 10-dňovou časovou platnosťou. Za ročnú diaľničnú známku uhradíte 50 eur, za 30 – dňovú 14 eur a 10-dňovú 10 eur.

Elektronickú diaľničnú známku je možné uhradiť cez elektronické obchodné kanály – internetový portál a mobilnú aplikáciu pre mobilné zariadenia, alebo v sieti obchodných miest – najčastejšie čerpacích staníc, či prostredníctvom samoobslužných zariadení umiestnených najmä na hraničných priechodoch.

Úhrada diaľničnej známky je možná bankovou platobnou kartou (v prípade úhrady prostredníctvom obchodných miest, internetového portálu, mobilnej aplikácie a samoobslužných zariadení) alebo v hotovosti (v prípade úhrady prostredníctvom obchodných miest). Podrobné informácie o spôsobe fungovania elektronickej diaľničnej známke nájdete na stránke https://eznamka.sk/.

3 Jsou na hlavních trasách nějaké plánované objížďky či jiné komplikace?

Informácie o plánovaných obchádzkach v rámci Slovenskej republiky Vám poskytne Policajný zbor SR, bohužiaľ mi to neevidujeme.

Portál, ktorý Vám tieto informácie môže poskytnúť je Zjazdnost.sk alebo
StellaCentrum.sk.

10 dotazů před cestou na Slovensko | © Dreamstime

4 Ne každý jede autem. Jak je to s možnostmi využívat jiné způsoby dopravy? Můžou například turisté využívat nějaké slevy ve vlacích?

Existujú viaceré možnosti dopravy na Slovensko – okrem auta, môžete využiť autobusy, vlaky ale i lietadlo (jedine na trase Praha – Košice).

Medzi najobľúbenejšie formy cestovania po Slovensku patrí vlaková doprava, pričom od 17. 11. 2014, na základe rozhodnutia Vlády SR, je možné pre vybrané skupiny obyvateľov cestovať po Slovensku bezplatne.

Pre využívanie bezplatnej prepravy je potrebné zaregistrovať sa do systému ZSSK (neplatí pre deti do 6 rokov, ktoré boli bezplatne prepravované aj pred novembrom 2014), získať na základe registrácie preukaz ZSSK, na ktorý sa priznáva bezplatná preprava, pred cestou si zabezpečiť cestovný lístok na bezplatnú prepravu, pri kontrole vo vlaku sa preukázať preukazom ZSSK, na ktorý sa priznáva bezplatná preprava (ak neobsahuje fotografiu aj preukazom totožnosti) a cestovným lístkom na bezplatnú prepravu.

Bezplatné cestovanie sa týka detí a študentov do 26 rokov a seniorov od 62 rokov. Viac informácii je na SlovakRail.sk/sk/bezplatna-preprava.html.

5 Došlo k nějakým legislativním změnám, které by mohly turisty zaskočit?

Neboli prijaté žiadne legislatívne zmeny, ktoré by mohli cudzincov na dovolenke u nás prekvapiť.

6 Češi jsou poměrně konzervativní a často jezdí i několik let na stejné místo. Nemáte nějaký tip na destinaci, kterou třeba ještě většinově neobjevili?

Pochádzam z Banskej Bystrice, zo stredného Slovenska a toto mesto ako aj región nie je v ČR veľmi známy, je to veľmi čarovný kraj.

Krajské mesto Banská Bystrica má malebné námestie, ktorého dominantnou je hodinová veža, mesto je historicky spojené so slávnou baníckou minulosťou, so Slovenským národným povstaním a geograficky je doslova obkľúčené pohoriami. V okolí nájdete podzemné krásy – Harmaneckú jaskyňu, Bystriansku jaskyňu, ako aj Jaskyňu mŕtvych netopierov s osobitným režimom sprístupnenia, z kultúrneho pohľadu nájdete v okolí B. Bystrice Ľubovniansky hrad, ktorý je jeden z najzachovalejších hradov na Slovensku.

Smerom na juh môžete navštíviť drevený kostolík v Hronseku – zaradený na zoznam UNESCO, alebo známu Banskú Štiavnicu.

Severne od Banskej Bystrice nájdete menej známu banícku obec Špania dolina, ktorá sa v minulosti preslávila pre svoje náleziská medenej rudy. Meď, ktorú tu vyťažili využívali na obíjanie svojich lodí moreplavci, napr. meď z tejto oblasti mal na svojich lodiach i taliansky moreplavec Krištof Kolumbus, keď objavil v r. 1492 Ameriku.

Pre aktívnych turistov odporúčam návštevu strediska v prekrásnom horskom prostredí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, prípadne návštevu Kráľovej studne, kde sa nachádza Park tmavej oblohy Veľká Fatra, kde môžete objavovať krásu hviezdnej oblohy.

7 To bychom mohli našim čtenářům rovnou představit slovenská NEJ…

Asi málokto vie, že na Slovensku sa nachádza niekoľko NAJ – z prírodných jedinečností spomeniem napr. najväčší sintrový útvar na svete – Kvapeľ (Krápník) rožňavských jaskyniarov, ktorý meria 34 m a jeho priemer je 12 m, nachádza sa v Krásnohorskej jaskyni.

Ďalším unikátom je najväčší ostrov v Európe – Žitný ostrov, ktorý je zároveň aj najväčšou zásobárňou pitnej vody v Európe. Neďaleko od Košíc nájdete jediný studenovodný gejzír v Európe – gejzír v Herľanoch, ktorý chrlí vodu do výšky 15-20 m v nepravidelných intervaloch.

Medzi ďalšie slovenské jedinečnosti patrí najvyšší drevený gotický oltár na svete – v Bazilike minor sv. Jakuba v Levoči od majstra Pavla, meria 18,6 m a v Kremnici si môžete prísť prezrieť najstarší nepretržite vyrábajúci podnik na svete – mincovňu v Kremnici (r. 1328).

8 Já třeba loni využíval v Nízkých Tatrách slevovou kartu na lanovky i do aquaparků. Nevíte o nějakých jiných možnostech, jak si dovolenou zlevnit nebo jinak podobně zpříjemnit?

Skoro v každom regióne Slovenska, v ktorom sa venujú cestovnému ruchu majú zriadenú zľavovú turistickú kartu, preto je dôležité sa informovať vopred o takejto možnosti.

Viac informácii môžete získať na Slovakia.travel.

10 dotazů před cestou na Slovensko | © Petr Novák

9 Jak jsou obecně vnímáni čeští turisté?

Českých turistov a návštevníkov Slovenska vnímame ako nám blízkých a zároveň z pohľadu cestovného ruchu za prioritných.

Český trh je primárnym trhom a v zásade od rozdelenia Československa sú českí návštevníci na prvom mieste v rámci príjazdového cestovného ruchu. V zásade každý tretí zahraniční návštevník Slovenska je z ČR a preto si českých návštevníkov považujeme a stále sa snažíme prichádzať s novými podnetmi a ponukami, aby sme ich motivovali k návšteve Slovenska.

10 Máte přesnou statistiku?

Za posledných päť rokov zaznamenávame nárast príjazdov z Českej republiky, pričom minulý rok padaly rekordy.

Podľa oficiálnych štatistík cestovného ruchu SR pricestovalo na Slovensko v roku 2018 viac ako 701 tisíc českých návštevníkov (konkrétne 701 642), v porovnaní s minulým rokom sa jedná o 8,7 % nárast (r. 2018 – 645 195).

Oficiálne zaznamenávame 1 926 735 prenocovaní českých návštevníkov, čo predstavuje 9% nárast oproti roku 2017, kedy na Slovensku evidujeme 1 768 358 oficiálne prenocovaných z ČR. V priemere strávia českí návštevníci v ubytovacom zariadení 3 noci – 4 dni. Najnavštevovanejším obdobím sú mesiace júl, august a september.

Medzi tradičné destinácie, resp. produkty cestovného ruchu, o ktoré českí turisti prejavujú na Slovensku najväčší záujem patria pochopiteľne slovenské hory a príroda, termálne kúpaliská/aquaparky, kúpele a wellness miesta, historicko-kultúrne pamiatky – hrady, zámky, tradičná architektúra – skanzeny, drevené kostolíky, UNESCO pamiatky a dopyt je aj o eko-agroturistiku a tradičnú gastronómiu.

Medzi TOP 10 na Slovensku patria Vysoké Tatry, Nízke Tatry – Liptov, Slovenský Raj, Malá Fatra, Veľká Fatra, Bratislava a Podunajsko (z dôvodu termálnych kúpalísk), Stredné Slovensko, Košický región, Považie a Orava.

Obrovskou výhodou Slovenska ako turistickej destinácie pre českých návštevníkov je národná a jazyková blízkosť, spoločné historické paralely, dopravná dostupnosť a vzájomná priateľskosť.
Viac informácií o zaujímavostiach Slovenska z pohľadu cestovného ruchu môžete nájsť na Slovakia.Travel – okrem tipov na výlety sú tam aj podujatia, ktoré sa celoročne konajú na Slovensku v jednotlivých regiónoch.

V Prahe na Nám. Republiky 3 sa nachádza oficiálna kancelária slovenského cestovného ruchu, kde môžete získať propagačné brožúrky o Slovensku.

Komentáře